Základom je štandardný dopravný šesť metrový kontajner. Postačí si ho predstaviť, ako čistý skelet. Pri pohľade na kontajner z hora, zaberá plochu 14.4 m2. Povedali mi, že ak dám tri vedľa sebe, bude to 43.2 m2 a nie inak. Ja som ich dal k sebe a bolo to 58.7 m2.

    Šiel som ďalej. Dal som medzi kontajnery jednoduché jednokrídlové dvere a získal som 70.0 m2 plochy. To už bol plošný rozmer pre malý domček. Nestačilo mi to a pridal som ďalší kontajner. Z neho som vzal užšiu stranu a nahradil dvere, kontajner ku kontajneru. Tým som z troch a jedného rozdeleného - rozrezaného kontajneru získal plochu 82.2 m2. Toto číslo mi prišlo prijateľné. V prípade použitia dlhších strán, z tretieho kontajneru, by som prekročil 125.0 m2, ale to by už bolo veľa. Zvolil som si náhodne, že sa mi páči číslo 77 m2 a mal som s nimi ďalšie plány. Teda som kontajnery poposúval k sebe tak, aby som získal výsledné číslo 77 m2.

    S oceľovou konštrukciou je možné narábať podľa ľubovôle, ale zároveň rovnako, ako stovky rokov dozadu do minulosti. Mám na mysli použitie ocelových nosníkov a výstuží v stavebníctve. Mám teda zoskupenie troch kontajnerov. Teraz, toto jedno zoskupenie skopírujem a použijem ako suterén. Získal som tak suterén a prvé nadzemné podlažie. Teraz mám základný skelet, plne postačujúci. Na druhé nadzemné podlažie ich už nepoužijem. Prečo? Pretože doručenie zakúpeného napr. vyradeného kontajneru, to sa dá zvládnuť. No technika, ktorá by ho mala umiestniť do výšky tretieho kontajneru, kam je treba, už by mohla byť zložitá. Preto malý autožeriav je tá najlepšia voľba. Priamo z vozidla na miesto. Prvé tri do zeme, druhé tri na ne. Umiestneniť na dopredu vyznačené miesto, zoskrutkovať a hotovo. Pevný a bezpečný základ. Čo ďalej. Ja som sa vybral cestou ergonómie, strojárstva a drevodomu. Teda návrat k najstarším domom, aké som do vtedy videl. Samozrejme aj tento návrh obsahuje izolácie a iné súčasné výdobytky doby. Má iba trochu neštandardnú konštrukciu, ale o to rýchlejšiu montáž a stavbu. Ale i tak projrkt mal na tú dobu niečo, čo prišlo zákonom o niekoľko rokov neskôr. Rekuperáciu a čistenie vzduchu.

    Verzia pre vek mladší

    Prvá verzia domu, keď som mal menej rokov. Suterén obsahujúci kompletnú centrálnu technológiu. Miesto na skladovanie potravín s miestnym výťahom na poschodie. A hlavne miestnosť pre domáceho pána. Samostatný praktický vstup zo zadnej časti domu.

    Prízemie. Hlavný vstup. Malá predsieň. Nasleduje centrálna časť s veľkým kruhovým rotačným stolom. Posedením a policovým nábytkom. Kuchyňa s vlastným pracovným stolom naviac. Multifunkčný drez. Oddelené silnoprúdové kuchynské zariadenia. Komora s výťahom spojená so suterénom a kruhové rohové police. Nakoniec schodisko v tvare písmena ypsilon smerujúce na ďalšie podlažie. Toto schodisko v sebe ukrýva z každej strany a aj zo zadnej, úložný priestor. Pričom spodná polovica je aj každý schod úložný priestor. Tajný, nepriznaný. Pre zosilnenie je schodisko v strede dodatočne spájané a pre úsporu miesta sú to rýchlo schody. Už vám je to asi povedomé, že predlohou mi je japonská geometria a architektúra, severské technológie a minimalizmus. Poďme po schodoch hore.

    Schodisko delí toto podlažie na pokojnú časť. Spálňu a miestnosť pre šatstvo a druhú časť. Zatiaľ voľný priestor a hlavne malá miestnosť spojená s terasou. Toto podlažie je už drevostavba, alebo aspoň interiér je vizuálne z dreva. V strede je cez podlahu schválne otvor a dopĺňa sa dizajnovo so schodiskom.

    Terasa. Vchádza sa na ňu cez malú miestnosť s úmývadlom a priestorom na očistenie sa. Prečo? Je to kráľovstvo mladej pani domu. Terasa obieha v šírke 1.5 m dve tretiny domu, tie najslnečnejšie. Priestor na pestovanie rastlín k úžitku i k okrase. Strecha schválne zaberá iba polovicu šírky terasy, potrebné svetlo i potrebný tieň. Tým sa aj pán domu ľahšie dostane na strechu, k technológiám, alebo ku komínu. Hlavne má na dosah ruky rínu na vyčistenie s oboma nohami na pevnej podlahe. A aby mladá pani stále nepožadovala od pána, prines mi toto a tamto. Je terasa vybavená jednak odchytom vody zo strechy a hlavne malým výťahom na dopravu potrebných vecí k pestovaniu. Prípadne presun rastlín na prezimovanie do suterénu.

    Tak to bol len zlomok opisu dynamického domu, kde pán domu stále niečo tvorí v spodnej časti domu, pani domu ovláda horné časti. A stred je spoločenským spojením.

    Nasledujúce verzie domu

    Tak to bola prvá verzia domu, pokiaľ je pán a pani ochotná pobehovať po schodoch do podlažia. Nasledujú ďalšie dve verzie. Verzia, sme starší a unavenejší. Horné podlažie som zrušil a terasu presunul k prízemiu. Miestnosť na šatstvo a spálňa pribudli na prízemí a rozmerovo sa to prispôsobilo. Suterén ten zostal. No zašiel som aj ďalej. Urobil som verziu na dožitie. Tu som sa nechal išpirovať francúzskym filmom o posledných dňoch života. Tu už nejde o dom, ako taký, ale o domčeky v dosahu a potrebný väčší priestor. Tu už ide konkrétne o ľudí. Tam som už vložil strom života. Ten som mal aj v prvom návrhu, pripomeňme si otvor v podlahe, ale pre dynamiku domu, nebol vhodný. V druhej verzii bol tiež, ale zavrhnutím schodov, sa opäť nehodil. V poslednej verzii už je strom života plne prínosom. Stal sa stredom a stredobodom celej konštrukcie. Jednak po technickej aj technologickej stránke a jednak aj vizuálnej. Pokiaľ bolo schodisko tak i romantickej stránke, nakoľko bola navrhnutá otvorená strecha s tým, že od okolia tam nebolo vidno. V podstate išlo hlavne o filozofiu, mať v interiéry exteriér, bez rušenia z okolitej zástavby. Ak by som k tomu celku pridal jednu obrazovú súčasnú technológiu, ani by som odtiaľ nevychádzal von. Až tak mi ten návrh prišiel skvelý.

    • Film Et si on vivait tous ensemble?, réžia a scenár Stéphane Robelin.