Zajtra sa to slovo programovanie bude písať ... , ešte neviem ako. Dnes máme aplikácie. Pred tým sme mali programy. Takže logicky mi z toho plynie aplikáciovanie. Ak sa presuniem o mínus päť tisíc rokov do zadu do Číny a máme tam počítadlá, hry a hlavolamy založené na 0/1. Naprieč celým spektrom času, zasa späť do súčasnosti, ide o pohrávanie sa s 0/1. Je to vlastne vyjadrenie jedného stavu a k nemu stav presne opačný. Nech už ide o vyjadrenia v jazykoch, ako áno/nie, pravda/nepravda, vždy to končí 0/1. Takže by sa hodilo prijateľnejšie a hlavne nemeniteľné pomenovanie, slovo.

    Dnes niektorým jazykom hovoríme, že sú to programovacie jazyky, niektorým hovoríme programovacie jazyky, ale nie sú to programovacie jazyky. Pričom za to prvotné programovanie považujeme dávku inštrukcií, stavov, pokynov vhodenú do stroja. Vo svojej podstate to opäť nevieme jednoznačne popísať. Je priveľa možností na opis, ak toto, potom toto. Pričom to prvé toto, je jasné. To druhé je, až sa stane. Teda je tam niečo, nie je tam nič. Detailisti tvrdia, že je i tretia možnosť a to niečo medzi jedným a druhým. Často vídame 0/1, ale ja som videl tiež používať 0/1/2, napr. hra s hranolom o veľkosti dvoch kociek. Ešte k tomu, druhé toto. Niekto vraví, že je to akýsi proces, ktorý nastane, len čo zbadá niečo na vstupe. A táto aktivita je to druhé toto. Niekto vraví, že je to až výsledok po spracovaní, to druhé toto. Lenže k výsledku je možné sa dopracovať, ale aj nie. Takže, ako to v tej dávnej minulosti vlastne vymysleli. Keďže dnes sme už na to akosi pozabudli.

    Nazrel som do minulosti a dostal som sa do roku 1821. Babbage vymyslí stroj, ktorý rozlišuje stavy. Nerobí to sám, má na to hlavného inžiniera a ďalších ľudí. Nepohodnú sa a stroj sa nedokončí. Babbage stavia druhý. Historický zlom. Analytický stroj a má, nazveme to súčasne, procesor, pamäť, vstupné a výstupné zariadenie. Ale ani ten nedokončí, pretože Babbage poznámky nečitateľne škriabe a hlavne nemá čas na toľké prepisovanie do novej podoby. Tu nastupuje Ada. Detailne opísala Analytický stroj. Dokonca pridala niečo svoje. Možno test, či funguje. A vďaka tomu, že to celé dala do prehľadnej formy, ju považujeme za prvú programátorku.

    Jednoduchý príbeh, no po prečítaní knihy Pamäť, viem, že prevratná významná myšlienka sa nedostaví len tak. Aj týto dvaja matematici chodili do školy. Niekde a z niečoho študovali matematiku a informatiku. Knihy sa už tlačili. Školy pre vyššie vzdelanie boli tiež. Teda otázkou je. Aký názov mali pre túto disciplínu matematiky a ako to nazývali. Kto im prednášal. Kde sú uložené ich učebné materiály, skriptá. Ak si predstavím prvé počítadlo (Čína, Egypt), čo sú ukážkové predmety stavu 0/1, tak je isté, že táto disciplína ide riadne storočia do minulosti. Z vyššej matematiky je jasné, že v dávnych časoch vyjadrovali vzťahy jednoduchšie. Dajme tomu strecha na kostolnej veži. Tvar, ako obrovská cibuľa. Otázka, koľko má m2, koľko bude treba farby. Súčastnosť. Nie je to guľa, nie je to kužel, nemám vzorec, ako to spočítam! Minulosť. Z toho tvaru cibule vzali krivku, ktorá definuje jej tvar. Premenili ju na funkciu. Tú nechali orotovať okolo osi a mali výsledok. Niečo ľahšie, obdĺžnik. Súčastnosť. V škole nás učili a x b. Minulosť. Všetky strany sú konštantné funkcie. Takže odčítali od väčšej menšiu v oboch smeroch a mali výsledok. Tým chcem povedať, že sa učili princíp. Dnes sa ani vzorce neučíme, predsa ich niekde nájdeme a o princípe netušíme. To by sme mali aj v tom programovaní znovu oprášiť. Ako to mysleli, keď to vymysleli.

    • Augusta Ada King-Noel, grófka z Lovelace (r. Byron, dnes Ada Lovelace), 1815 - 1852, anglická matematička     • Charles Babbage, 1791 - 1871, anglický matematik, informatik     • kniha Pamäť, autor Charan Ranganath

    Nikdy som nedopustil, aby škola stála v ceste môjmu vzdelaniu.

Týmto citátom by som dal hrubú čiaru za vzdelávacím systémom, nech už bol akýkoľvek. Ubehlo skoro storočie od tých vzdelancov, čo nám vytvorili a postavili tento náš svet. Teraz keď sa rozpadá materiálovou únavou, prekonaním počtom záťažových cyklov, alebo je po svojej životnosti, tu zrazu nie je nik, kto by prišiel s novým vedeckým nápadom a pokračovaním.

    Namiesto pokroku je vhodnejšie veci premenovávať novým názvom a vydávať ich za veci nové. Ale pozor na pseudo umelú inteligenciu, ktorá vás usvedčí z vlastných slov. Ale je tu ešte nádej. Niekto v minulosti predpovedal, že okolo roku 2035 sa stane niečo technické a energeticky veľkolepé. Nechám sa prekvapiť. Kto vie. Možno to bude ten nový čínsky reaktor. Alebo vzniknú nové časové pásma. Smerom na svetový západ zostanú hodinové pásma. Smerom na ďaleký východ to budú desať ročné časové pásma.