Univerzita III. stupňa
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Strojnícka fakulta
Katedra výrobných strojov
Odbor 23-03-9 Výrobné stroje a zariadenia
09/1998 - 09/2001 (+24 -27 | +27 -24)
Doktorand, doktorandské štúdium. Pracovník katedry. Publikačná činnosť, konferencie T.O.P. 1999 a 2000.
Okrem povinností na katedre, som viac kreslil a ak to softvér nezvládal, prešiel som na iný, pre dosiahnutie cieľa. Takže som si toho vyskúšal dosť. Niekde sa kreslí, niekde modeluje, niekde vizualizuje. Aj keď pojem kresleni eje diskutabilné, pretože ide o vytváranie objektov. Bod, čiara, plocha. Je to kreslenie, ak sa generuje? Preto asi zaviedli pojem počítačovo podporované kreslenie. Od 2D po pseudo 3D. Uvedomme si, že softvér dokáže nakresliť iba to, čo dokáže matematicky popísať. Preto existujú maličkosti, ktoré sa nedajú vytvoriť priamo, ale vytvárajú sa napodobením. Jedna veličina mu zatiaľ uniká. Rád by som videl odpoveď na otázku nemeckých konštruktérov pre vysokorýchlostné vretená. Mali reálny problém a žiaden softvér im nedal odpoveď. Zatiaľ mi nie je známy žiaden skutočný 3D softvér, čo by to zvládol. Ja som mal vrámci diplomovej práce podobnú tému, ale postačil by mi Blender so správnym modulom. K nemu som sa však dostal až neskôr pre svoju zložitosť.
V tom čase ma začali zaujímať aj programovacie jazyky, teda odkiaľ sa berú. Z čoho vznikli a odvodili sa. Čo sa odohráva pri nich na pozadí. Niečo si naprogramovať, zostaviť vlastný program. Ako strojár som pracoval s množstvom tabuliek. To boli pre mňa vlastne databázy dát. Každá súčiastka, podliehala rovniciam pre výpočet, kde sa dosadzujú hodnoty. To sú teda veci vhodné na naprogramovanie. Ako pomôcky na ich výpočet. To už na škole nebolo a vždy som tvrdil, že by to tam mali mať, ako základnú vedomosť. Stále sme preberali francúzske a nemecké normy. No naše vtedajšie, niekedy prísnejšie ČSN, tie nie.
Univerzita II. a I. stupňa
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Strojnícka fakulta
Katedra výrobných strojov
Odbor 2320 8 Stroje a zariadenia pre strojársku výrobu
09/1993 - 07/1998 (+19 -32 | +24 -27)
Prvá prednáška bola zastrašujúca. Množstvo informácií. Učivo predchádzajúcich štyroch rokov v sto minútach. Tisíc dvesto študentov na prvý ročník. Nakoniec do posledného ročníku, na mojom odbore, sme sa hlásili iba traja. Na začiatku štúdia som si kúpil oceľovú ceruzku CESSNU na písanie hneď. A kalkulačku CASIO, až do tretieho ročníku. Čo ak by sa mi prvé dva ročníky nedarilo. Obe veci stále mám a používam. Zadnú stranu kalkulačky stále zdobí obrázok Babetty z roku 1995.
Počas štúdia vznikali a prichádzali nové technológie. Autodesk systémy, SDRC systém I-deas, na samostatnej Unix stanici, Pro/Engineer, MKP a iné. Prvé internetové pripojenie, poriadny prehliadač Netscape Navigator, vyhľadávač AltaVista, Telnet a hlavne možnosť vytvoriť si vlastnú web stránku na verejnom mieste home.sk zdarma.
Existovala stále narastajúca súhra. Internet potreboval strojárske súčiastky pre svoju existenciu a rozpínavosť. Súčiastky potrebovali počítačom podporované kresliace prostredie, aby sa dali vytvárať a zostrojiť. A to kresliace prostredie potrebovalo internet na presun dát. A ja som bol v tom kolobehu. Odskúšal som si všetko, čo prišlo pod ruku.
Internet bol jasnejší, ale našlo sa aj zopár škodcov. Preto sa aj kybernetická bezpečnosť musela zdokonalovať. Počítače boli pevne číslované a tak boli aj identifikovateľné. V tom čase bol internet lepší. Mal myšlienky a vízie. Dnes je to už minulosť.
ceruzka MICRO CESSNA 0.5 MSA - 131 kalkulačka CASIO fx3600G GRAPHICS